Mons. Fekete: Cirkev v Azerbajdžane urobila dôležité kroky vpred
Francesca Sabatinelli, Zuzana Klimanová – Vatican News
Biskup Fekete prišiel do Ríma kvôli XII. konferencii „Kresťanstvo v Azerbajdžane: dejiny a súčasnosť“, ktorú zorganizovalo Veľvyslanectvo Azerbajdžanskej republiky pri Svätej stolici. Zúčastnili sa na nej aj prefekt Dikastéria pre východné cirkvi kardinál Claudio Gugerotti a prefekt Dikastéria pre medzináboženský dialóg kardinál George Jacob Koovakad.
Ako pripomína Mons. Fekete, prvým významným míľnikom pre azerbajdžanských katolíkov bolo vydanie prvého zväzku Biblie v azerbajdžanskom jazyku v roku 2011 vďaka spolupráci so spoločnosťou Bible Society. Potom nasledovala práca na preklade misála, aby sa mohlo sláviť v azerbajdžančine. Po návšteve pápeža Františka - bolo to v roku 2016 a bol to druhý pápež, ktorý navštívil krajinu po Jánovi Pavlovi II. v roku 2002 – sa začala sláviť svätá omša ad experimentum v azerbajdžanskom jazyku.
Azerbajdžanský jazyk vo Vatican News
Biskup Fekete je svedkom dôležitej cesty, ktorú v posledných rokoch vykonala katolícka komunita, ktorá dnes, ako vysvetľuje pre Vatikánske médiá, „začína byť miestnou cirkvou, kde sa Azerbajdžanci môžu vyjadrovať vo svojom vlastnom jazyku a spievať svoje vlastné piesne. Táto Cirkev má dnes aj svoju jazykovú stránku na portáli Vatican News,“ pokračuje s uspokojením, „ktorá sa stáva mostom a môže pomôcť našej Cirkvi, aby nebola Cirkvou cudzincov, ale Azerbajdžancov“.
Ako dodáva biskup, azerbajdžanskí katolíci sú jednoduchí ľudia, ktorí v katolíckej komunite „našli druhú rodinu a pádnu oporu“. Spomína na to, ako mali katolíci z tejto krajiny príležitosť navštíviť Rím v roku 2017 pri príležitosti kňazskej vysviacky Behbuda Mustafajeva, prvého Azerbajdžanca, ktorý sa stal kňazom a vysvätil ho sám pápež. „Keď vstúpili do Baziliky sv. Petra, boli ohromení a očarení veľkoleposťou a krásou, ako aj celou touto časťou sveta. Celý život sa nepohli z Azerbajdžanu a katolícky svet pre nich pozostával z malého kostolíka, malej kaplnky. Samozrejme, teraz máme Kostol Nepoškvrneného Počatia, ale vtedy určite nemali predstavu, čo znamená život v kresťanských krajinách“.
Hlad po duchovnosti
Mons. Fekete zdôrazňuje, že je dôležité, „aby k nim prišiel aj Vatikán. Navštívili ich Ján Pavol II. a pápež František, štátny sekretár kardinál Parolin prišiel dvakrát a často ich navštevujú kardináli a biskupi. Vďaka tomu všetkému sa cítia byť súčasťou veľkej rodiny, ktorá má svojich predstaviteľov v Ríme. Na tieto návštevy sú hrdí, rovnako ako sú teraz hrdí na stránku v azerbajdžanskom jazyku na portáli Vatican News. Keď sme začali našu misiu v krajine, nemali sme ani Bibliu v azerbajdžančine, posledný kňaz bol zabitý v roku 1930 a Vatikán do tejto krajiny nikdy neprišiel. Dnes si katolíci uvedomili, že Cirkev v Azerbajdžane urobila dôležité kroky vpred, a sú na to veľmi hrdí“. Katolíci so svojimi príbehmi a životmi sú dôležitejší ako čísla a údaje, pretože príbehy, uzatvára biskup, jasne ukazujú, „že môžeme žiť našu vieru a že môžeme dávať aj prijímať odpovede na hlad po duchovnosti“.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.