Spoznávanie Jánovej apokalypsy (19): Kristovo víťazstvo nad zlom

Drahí poslucháči,

Naposledy sme si predstavili osemnástu kapitolu Knihy zjavenia, ktorá hovorila o odsúdení neverného Babylonu. Devätnásta kapitola, ktorej sa dnes budeme venovať, sa skladá z dvoch oddelených častí. V prvej čítame o radostnej reakcii na Kristov súd nad zhýralým mestom, v druhej o tom, ako Kristus, znázornený prostredníctvom obraznej reči, víťazí nad mocnosťami temna.

Celá kapitola začína nádhernou nebeskou symfóniou, ktorá je reakciou na odsúdenie neverného Babylonu, ktorý kazil zem a zvádzal ľudí k nevernosti voči Bohu. Zaznieva hlasité „Aleluja!“ a oslava Boha zo strany veľkého nebeského zástupu, na ktoré reagujú dvadsiati štyria starci a štyri živé bytosti hlbokou poklonou pred Bohom sediacim na tróne, Pánom celého sveta. Aj oni sa pridávajú k jeho oslave svojím: „Amen. Aleluja!“ Hlas vychádzajúci od trónu povzbudzuje k oslave všetkých ľudí, ktorí milujú Boha a patria mu, slovami: „Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci, aj vy, čo sa ho bojíte, malí i veľkí!“

Následne počuť, ako veľký zástup ohlasuje dve skutočnosti: Božie univerzálne kraľovanie, ktoré však nezačína touto udalosťou, ale je večné, a svadbu Krista-Baránka s jeho Nevestou – Cirkvou, ktorá poukazuje na dokonalé spoločenstvo ich vzájomnej lásky. Na tento slávnostný okamih sa Nevesta – Cirkev počas svojho pozemského putovania pripravuje skrášľovaním, a to tak, že koná skutky lásky.

Anjel, ktorý sprevádza Jána danou víziou, mu hovorí: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ A dodáva: „Tieto Božie slová sú pravdivé.“ Ján na to reaguje hlbokou poklonou pred ním, no anjel ho zastavuje slovami: „Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Ježišovo svedectvo je duch proroctva.“

Tento verš by sa nám mohol javiť ako vhodný koniec knihy, avšak po ňom ešte nasledujú viaceré vízie, z ktorých prvá hneď Jána vracia k téme boja medzi dvoma tábormi – Ježišovým a Satanovým.

Ako tomu bolo na začiatku Knihy zjavenia pri Jánovej prvej vízii, aj teraz sa otvára nebo a na scéne sa ukazuje jazdec na bielom koni, ktorý sa volá Verný a Pravdivý, alebo – ako čítame o pár riadkov ďalej – Božie slovo, Kráľ kráľov a Pán pánov. Ide o znázornenie Krista, ktorý prichádza na konci časov ako víťaz nad zlom. Jeho odev je skropený krvou, nie však krvou jeho nepriateľov, ale jeho vlastnou krvou, ktorou vykúpil celé ľudstvo. Nasleduje ho nebeské vojsko jeho verných, ktorí aktívne nebojujú, iba sa ho pridŕžajú ako svojho Pána. Celý boj vedie a vyhráva Kristus – Božie slovo, no svojim nasledovníkom dáva účasť na tomto víťazstve.

Po symbolickom opise víťaza celého boja anjel stojaci v slnku volá na všetky vtáky neba, aby sa zhromaždili nad telami čoskoro porazených Kristových nepriateľov. Je pozoruhodné, že sa to deje ešte pred vypuknutím záverečného zápasu. Je to preto, lebo hoci sa ešte nezačal, každý už presne vie, ako sa skončí. S tým, ktorý je Kráľom nad kráľmi a Pánom nad pánmi, sa nedajú merať sily – ani keď ide o celé démonické sprisahanie. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že samotný boj nie je vôbec opísaný – celé je to o okamžitom porazení Kristových nepriateľov. Po tom, ako sa na scéne zoradí obrovské nepriateľské vojsko, nasleduje ihneď dodatok: „Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.“ Čitateľ môže vidieť, že napriek všetkému úpornému snaženiu zo strany nepriateľských síl nie je možné vzoprieť sa víťaznému Kristovi a premôcť ho.

Tento desivý obraz záverečného boja sa nám môže zdať veľmi krutý a ťažko spojiteľný s Ježišovou láskou, no treba dobre porozumieť tomu, o čo tu vlastne ide. Nejde o zničenie človeka za to, že sa v niečom previnil, ale o potrestanie a definitívne zneškodnenie nepriateľských síl, ktoré doteraz spôsobovali odpad ľudí od Boha, a teda ich večnú záhubu. Kristus je vo svojom súde rázny a neoblomný, pretože je garantom práva, lásky a dobra. Kým čas do jeho druhého slávneho príchodu je príležitosťou na pokánie, tí, ktorí neoblomne zotrvajú vo svojom nepriateľstve voči Bohu, budú definitívne porazení a odsúdení.

Tento obraz má byť motiváciou pre členov cirkevných komunít, aby nevkladali svoje nádeje do tohto sveta plného neprávosti, a tiež aby sa odpútali od jeho hriešneho systému, ktorý sa riadi nenávisťou, pýchou a zmyselnosťou. Oznámenie odsúdenia týchto síl spriahnutých so Satanom – o ktorého zničení sa budeme zamýšľať nabudúce – je povzbudením pre kresťanov prechádzajúcich prítomnými príkoriami a dáva im pevnú nádej, že Boh sa ich zastane a obráni ich právo.