Za správne využívanie techniky – Apoštolát modlitby v apríli

Žijeme v digitálnej ére. Nové technológie sú spôsoby organizácie výroby a služieb s využitím umelej inteligencie. Presadzujú sa svojou rýchlosťou, prispôsobivosťou a efektívnosťou. Či chceme alebo nechceme, menia sa tým podoby medziľudskej komunikácie, formy zamestnania, štúdia, zdravotnej starostlivosti i ďalších oblastí ľudského života.

Spoločenský život sa odohráva s mobilom v ruke. Mnoho vecí vybavíme cez internet, automaty nám odpovedajú na otázky a poskytujú rady. Ich naprogramované algoritmy ovplyvňujú naše každodenné návyky a medziľudské kontakty. S človekom sa čoraz častejšie zhovárame cez displej, stále menej sa delíme o spoločný vzduch. Teplé ľudské slovo či rukou písaná pohľadnica sú stále vzácnejšie.

Položme si otázku: Čo robím pre to, aby technika, ktorú používam, neodsunula na vedľajšiu koľaj vzájomné vzťahy z tváre do tváre? Svätý Otec odporúča:

„V tejto epoche, ktorej hrozí, že bude bohatá na technológie a chudobná na ľudskosť, musíme v našom uvažovaní vychádzať z ľudského srdca. Len ak sa vybavíme duchovným pohľadom, len ak si obnovíme múdrosť srdca, môžeme čítať a interpretovať novoty našej doby a znovu objaviť cestu k plne ľudskej komunikácii.“ (Posolstvo na Deň médií 2024)

Všetko na Božiu slávu

Využitie nových technológií môže priniesť veľa dobra. Koľko životov už zachránili meteorologické a seizmologické systémy včasného varovania! Koľko času a nervov nám ušetrí mobilná navigácia, čím cháni aj ovzdušie od zbytočne naštartovaných motorov...

Pri návšteve Svätého Otca Františka v Šaštíne bola na pódiu kópia milostivej sochy Sedembolestnej, vyhotovená technológiou trojrozmernej tlače - „3D“ tlačiarňou. Je to určitý symbol toho, že nové technológie sú tu na konanie dobra. Každé ľudské dielo má slúžiť na oslavu Boha.

No ľahko sa to všetko dá použiť aj na nízke ciele, nedôstojné človeka. Odborný zbrojársky názov „autonómne smrtiace systémy“ hovorí o robotoch na zabíjanie, ktoré si pomocou umelej inteligencie samy nájdu cieľ, ktorý zlikvidujú. Môže potom v bratovražednej vojne zaznieť alibistická výhovorka dnešného Kaina: „Vari som ja strážcom svojho robota?“

Cirkev je jednoznačne proti. Ako čítame v nedávno vydanej spoločnej nóte dikastérií pre náuku viery a pre kultúru a vzdelávanie Antiqua et nova: „Žiadny stroj by nikdy nemal rozhodovať o tom, či obrať o život ľudskú bytosť“ (č. 100).

Diela dôstojné a nedôstojné človeka

Sme svedkami svetového politického vplyvu bohatých „technobarónov“, volajúcich po neobmedzenom rozvoji techniky. Cirkev však učí, že na to, aby sa nové technologické prostriedky využívali správne, je potrebná kritická vnímavosť. Nesmieme dopustiť, aby nové technológie nahradili naše medziľudské vzťahy čímsi umelým, čo v nás otupí dar rozumu a slobodnej vôle a odsunie hlas svedomia do úzadia.

Využitie umelej inteligencie ovplyvňuje spoločenský a ekonomický život, oblasť práce, medziľudské vzťahy, zdravotníctvo, školstvo, médiá, ochranu súkromia, ekológiu a vo významnej miere sa týka vojenskej oblasti.

„Kľúčovým kritériom na posudzovanie nových technológií je ľudská dôstojnosť“, čítame v citovanom vatikánskom dokumente Antiqua et nova (č. 42). Ak ideme k základom, tak už koncilová konštitúcia Gaudium et spes pripomína, že „všetko, čo ľudia konajú kvôli väčšej spravodlivosti, na rozšírenie bratstva a ľudskejšie usporiadanie spoločenských vzťahov, má väčšiu hodnotu ako technický pokrok.“ (č. 35).

Ľudská súdržnosť

V tohtoročnom posolstve na Deň médií pápež František varuje pred poškodzovaním ľudskej súdržnosti cieleným premieňaním ľudí na izolovaných jednotlivcov, tvoriacich masu. Toto je jeho varovanie:

„Existuje aj ďalší znepokojujúci jav: mohli by sme ho nazvať „programovaným rozptyľovaním pozornosti“ prostredníctvom digitálnych systémov, ktoré nás profilujú v závislosti od logiky trhu a menia naše vnímanie reality. Stáva sa tak, že sme často bezmocnými svedkami istej atomizácie záujmov, čo napokon podkopáva základy našej existencie ako spoločenstva, našu schopnosť spolupracovať na spoločnom dobre, počúvať sa navzájom, chápať dôvody toho druhého.“ (Posolstvo na Deň médií, 2025)

Aj keď sme výkonní, rýchli a efektívni, môžeme prísť o to najdôležitejšie a nenahraditeľné, o vlastné srdce. Svätý Otec o tom píše v novej encyklike o ľudskej a Božskej láske srdca Ježiša Krista:

„V dnešnej spoločnosti človek riskuje, že stratí svoj stred, stred seba samého. Súčasný človek sa totiž často ocitá v stave zmätenosti, rozpoltenosti, takmer bez vnútorného princípu, ktorý by vytváral jednotu a harmóniu v jeho bytí a v jeho konaní. Modely správania, ktoré sú, žiaľ, veľmi rozšírené, zveličujú racionálno-technologický rozmer alebo zase naopak rozmer pudový. Chýba srdce.“ (Dilexit nos, 9)

Človek nemá slúžiť technike

Ako ľahko sa dá stratiť alebo oslabiť to čaro, ktoré robí človeka človekom! Medziľudské vzťahy, dôstojnosť a najmä rozmer nezištnosti a lásky si nesmieme dať nahradiť niečím neosobným a umelým. Svojím aprílovým modlitbovým úmyslom nám Svätý Otec pripomína, aby sme si v novodobej svetielkujúcej džungli uchránili ľudskosť. Človek nemá slúžiť technike, ale technika človeku. Pripojme sa k modlitbe pápeža z už spomenutej encykliky:

„Majúc pred sebou Kristovo Srdce prosím Pána, aby sa opätovne zľutoval nad touto zranenou zemou, na ktorej sa rozhodol prebývať ako jeden z nás. Nech rozlieva poklady svojho svetla a lásky, aby náš svet, ktorý sa prediera uprostred vojen, sociálnych a ekonomických nerovností, konzumizmu a použitia technológií proti človeku, mohol znovu nadobudnúť to najdôležitejšie a najpotrebnejšie: srdce.“ (Dilexit nos, 31)

Toľko slová pápeža Františka. Modlime sa v tomto mesiaci spolu s ním, aby využívanie nových technológií nenahrádzalo ľudské vzťahy, rešpektovalo ľudskú dôstojnosť a pomáhalo riešiť krízy našej doby.

A pamätajme aj na aprílový úmysel našich slovenských biskupov: Modlime sa  za naše farnosti a spoločenstvá, aby sme dokázali žiť v pokoji a vzájomnej úcte a rešpektovali dôstojnosť každého človeka.

Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby